Stratégia podpory vstupu zahraničných investícií do SR

Analýza dokumentu Stratégia podpory vstupu zahr. investícii do SR,schválené vládou SR 9.marca 1999 (prepis)

January 28, 2012 by Rudolf Vaský alias Johny B Good

Túto analýzu som spravil ešte v máji roku 1999.Ponúkol som ju na zverejnenie všetkým Slovenským denníkom ako na príklad, Práca, Hospodárske Noviny, Pravda, Národná Obroda, Noví Čas, Sme atď. Nikto na Slovensku to nechcel zverejniť, a až v Apríli roku 2000 konečne to bolo zverejnené pánom Jánom Molnárom v jeho dvoj týždenníku Holá Pravda.


Prepis textu ako bol zverejnený v Apríli v roku 2000.


Analýza dokumentu Stratégia podpory vstupu zahraničných investícií do SR, ktorý schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 9.marca 1999

Tento dokument sa delí na 7 častí

  1. Trh PZI
  2. Stanovenie cieľa vstupu PZI do SR
  3. Sektorová orientácia podpory prílevu PZI
  4. Orientácia podpory prílevu PZI z hľadiska charakteru investorov vo výrobnej oblasti
  5. Orientácia podpory prílevu PZI z hľadiska regionálneho rozvoja
  6. Orientácia podpory prílevu PZI do životného prostredia
  7. Nástroje a opatrenia na stimuláciu a usmerňovanie prílevu PZI do SR /7/1, 7/2, 7/3/

Hneď prvá vec, ktorá vás na tomto dokumente zarazí, je, že nikde nie je zverejnené, kto je jeho autorom.

Toto je dokument, ktorý prijala vláda SR a autor sa tají! Autor sa zatajuje zo skromnosti alebo zo strachu?

Ak sa zatajuje zo skromnosti, tak potom vláda, ktorá tento dokument schválila, mala zverejniť jeho meno v rámci pochvaly a uznania. Vláda si predsa určite musí myslieť, že je to dobrý dokument, keď ho schválila. Keďže samotná vláda SR neuverejnila autorstvo dokumentu, ktorý prijala a schválila, je jasné, že autori mali zo zverejnenia strach. Títo autori si asi veľmi dobre uvedomujú, že to, čo pripravili, a čo aj vláda schválila, je jednoducho stratégia podpory zahraničných cudzincov k vstupu a ovládnutiu hospodárstva SR.

Prv než začneme s analýzou tohto dokumentu, mali by sme si ozrejmiť niektoré základné prvky týkajúce sa priamych zahraničných investícií.

Rudolf Vaský, stratégia podpory vstupu zahraničných investícií

Rudolf Vaský, stratégia podpory vstupu zahraničných investícií

Ako táto koncepcia vôbec vznikla?

Zahraničné investície sú známe už od čias starej Rímskej ríše. Pri zakladaní novej kolónie rímski kolonizátori nedali domorodcom kapitál, aby si sami postavili mesto. Mesta stavali Rimania a boli to vždy oni, ktorí zaberali pôdu a obrábali ju pre svoj vlastný zisk.

Priame zahraničné investície (PZI) ZNAMENAJÚ NEPOSKYTNUTIE KAPITÁLU DOMORODCOM.

V modernej histórii tieto priame zahraničné investície zohrali svoju najdôležitejšiu úlohu hlavne pri budovaní britského impéria, keď anglické banky poskytovali kolonizátorom úroky do troch percent a vďaka tomu si po celom svete vybudovali kolonialistické britské impérium.

Po druhej svetovej vojne, keď americké banky uskutočňovali expanziu do Južnej Ameriky, veľakrát naďabili na rôznych miestnych oligarchov, všelijakých diktátorov a banánových vládcov banánových demokracií, ktoré boli totálne skorumpované. Krajinu úplne zadĺžili a potom nebolo z čoho splácať.

Nastal tam problém, ako od skorumpovaných juhoamerických vlád dostať späť pôžičky. Vláda sa zadĺžila, nesplácala pôžičky, lebo si ich medzi sebou rozobrala miestna oligarchia a nedala ich do výroby, do produkcie, do stavebníctva. Americké banky v snahe získať svoje peniaze späť, vo voľbách podporili druhú frakciu, ktorá vyhrala a od bankárov dostala ďalšiu pôžičku. Nová víťazná oligarchia však urobila to isté, rozobrala si úvery, postavila haciendy a peniaze dala do švajčiarskej banky.

Nepostavila továrne, nezačala vyrábať a teda znova nemala z čoho splácať svoje pôžičky.

Tieto juhoamerické štáty sa zadlžovali viac a viac - až to amerických bankárov naštvalo, a tak sa rozhodli poslať tam svojich amerických podnikateľov.

A tu nastal problém. Aby bol americký podnikateľ ochotný ísť do Južnej Ameriky niečo vyrábať, stavať a produkovať, aby sa vôbec pohol zo Spojených štátov amerických, musel dostať nejakú výhodu.

A tak bankári zvolali miestnu oligarchiu a povedali im: „Páni, čo ste si rozkradli, si ponechajte, ale my teraz potrebujeme mať splatené vaše dlhy. Preto sem prídu naši podnikatelia, postavia si továrne a vy im dáte pozemky. Vy im odpustíte dane, dáte im všelijaké výhody a necháte ich odsávať všetky zisky, aby sa splatilo to, čo ste nám dlhovali".

Z tohto princípu sa vyvinula celá koncepcia priamych zahraničných investícií.

Táto koncepcia prerástla samozrejme aj na iné formy, akým je príklad pôsobenia japonskej automobilky Toyota v Spojených štátoch amerických, ktorá tam tiež stavia továrne, ale z inej príčiny.

Japonská firma stavia továrne nie preto, že by Američania nemali kapitál, ale preto, že japonské Toyoty zaplavovali americký trh a boli strašnou konkurenciou amerických automobiliek. Ich pričinením napríklad skoro skrachovala automobilka Chrysler.

Američania v rámci obrany zaviedli limity na dovoz japonských automobilov a Japonci im prešli cez rozum výrobou Toyot rovno v Spojených štátoch amerických. Tieto Toyoty už nepodliehali dovozným limitom.

Toto dokazuje, že nie vždy znamenajú priame zahraničné investície splácanie dlhu.

Väčšinou však je toto novodobý spôsob kolonializácie rozvojových štátov. Presne tak, ako za čias Britských kolónií, kedy Briti prišli do novej krajiny, domorodcom dali prácu a platili im mizerný plat. Neplatili však dane, neplatili za infraštruktúru, neplatili nezamestnanecké, sociálne atď. Pracovnú silu len vycucali, a všetok zisk išiel von.

To, čo sa chystá na Slovensku - je presne to isté - neokolonializmus!

Poďme si spraviť analýzu, čo táto naša vláda schválila. Keď skončíme, bude každému jasné, že tento dokument prijatý 9.marca 1999 vládou SR je obyčajná kriminálna idioti-na, kriminálne šialenstvo.

K časti 1. nazvanej

Trh priamych zahraničných investícii /PZV:

Hneď na začiatku je uvedený jeden patentný nezmysel:

"NÁRODOHOSPODÁRSKYM ZÁUJMOM PRAGMATICKÝCH VLÁD JE UPREDNOSTŇOVANIE PZI PRED INÝMI FORMAMI PRÍLEVU KAPITÁLU"

Toto je nezmysel, pretože pragmatické vlády vždy uprednostňujú a uprednostňovali prílev dlhodobého bezúročného kapitálu pre svojich podnikateľov a pre svoje podnikateľské a hospodárske subjekty.

To robia pragmatické vlády. Veď pozrime sa, ako bolo postavené na nohy nemecké povojnové hospodárstvo. V Nemecku a v Japonsku boli tisíce tovární zbombardovaných. Ani jeden Japonec a ani jeden Nemec nešiel prosíkať o priame zahraničné investície.

Ani jeden Japonec a ani jeden Nemec neponúkol čo len jeden centimeter štvorcový svojej zeme zadarmo nejakým americkým, európskym či iným podnikateľom, aby tam prišli postaviť továrne. Ani jedna továreň nebola ponúknutá za symbolickú cenu nikomu na svete!

Pragmatická vláda nikdy nehľadá priamych zahraničných investorov, ale naopak, priamych zahraničných investorov odháňa a hľadá výlučne dlhodobý bezúročný kapitál bez cudzích investorov, aby si svoju zem zveľaďoval vlastný národ.

Priame zahraničné investície sa v schválenom dokumente obhajujú takýmto hlúpym argumentom:

PODNIKY NEMOŽNO NA ROZDIEL OD CENNÝCH

PAPIEROV TAK RÝCHLO PREDAŤ, ČÍM SA SPOMAĽUJE ŠPEKULANTÍVNY POHYBKAPITÁLU".

Toto je ďalší nezmysel. Prax v Južnej Amerike, Afrike a iných rozvojových krajinách ukázala ...

Čo spravia tí, ktorí nemôžu tak rýchlo ten podnik predať?

Jednoducho ho opustia a odídu preč. A ako to, že si títo investori môžu dovoliť opustiť celý podnik alebo celú továreň?! Jednoducho preto, ze keď ten podnik stavajú, stojí ich to „babku“,pretože všetko dostanú dovtedy, kým majú daňové prázdniny a keď skončia, jednoducho sa zbalia a odídu preč.

Samotný dokument práve dokazuje túto prax! V siedmej časti dokumentu sa jasne píše:

PRILÁKAŤ ZAHRANIČNÝCH INVESTOROV POSKYTNUTÍM FINANČNÝCH VÝHOD (DAŇOVÉ ÚĽAVY A PRÁZDNINY, BEZCOLNÝ DOVOZ, ŠTÁTNE GRANTY NA VÝVOJ A VÝSKUM, POMOC PRI BUDOVANÍ INFRAŠTRUKTÚRY) A NEFINAČNÝCH VÝHOD (REKVALIFIKÁCIA PRACOVNÍKOV NA NÁKLADY HOSTITEĽSKEJ KRAJINY, AGENTÚRY NA PODPORU ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ)."

Tak že tu sám dokument poskytuje materiál na vyvrátenie tohto zbožného priania - že podniky nemožno tak rýchlo predať.

Keby mal zahraničný investor platiť dane a všetko ostatné, samozrejme, že svoju firmu by neopustil len tak. Keďže zahraničný investor, ktorý príde, dostane daňové úľavy, daňové prázdniny, bezcolný dovoz, štátne granty, pomoc pri budovaní infraštruktúry, re-kvalifikovaných pracovníkov atď., je jasné, že takýto podnikateľ bude tu investovať, bude mlieť a cucať kapitál von. Našim ľuďom bude platiť 4 000 korún mesačne a nech sa radujú, že majú na suchý chlieb.

Čo sa stane, keď daňové prázdniny skončia? Jednoducho sa zbalí a nechá tu továreň a všetko. Keď dnes máme desaťtisíc prázdnych tovární, tak po odchode zahraničných investorov budeme mať dvadsaťtisíc prázdnych tovární.

A čo bude mať z toho štát? Nič ! Akurát tí, ktorí poberú ,bakšiš" za vybavovanie všelijakých záležitostí! Národ bude mať žobrácku mzdu a žiadny iný príspevok do hospodárstva z tejto transakcie nebude.

A toto je modus operandi PZI. Takto to funguje v Argentíne, v Bolívii, Srí Lanke, a už aj v Čechách. Už aj u nás sa objavili takéto firmy.

V Komárne vyrábali topánky a objavili sa aj na Orave. Čo spravila nemecká firma, ktorá tam prišla? Odpílila dvestoročné duby, k tomu zamestnala nejakých ľudí, ktorí jej to po-pílili, potom to vyviezla von za lacný peniaz, továreň zatvorila a bolo po všetkom. Nemusíme chodiť ani do Argentíny, ani do Čiech, stačí prísť na Oravu a do Komárna, kde platili dvetisíc korún mesačne dvadsiatim robotníkom, vycucali, čo sa dalo, a odišli.

K časti 2. s názvom

STANOVENIE CIEĽA PODPORY VSTUPU PZI DO SR:

Táto časť začína ďalším nezmyslom.

PRÍLEV A OBJEM PZI NA SLOVENSKU SÚ PRIMALÉ, ABY MALI VÝRAZNÝ VPLYV NA TRVALÝ HOSPODÁRSKY RAST A URÝCHLENIE PROCESU VSTUPU DO EÚ".

Tak toto je monumentálny nezmysel, pretože neexistuje krajina na tejto planéte, kde by niekde prílev priamej zahraničnej investície mal výrazný vplyv na trvalý hospodársky rast.

Tu sa nejedná o to, že sú primalé prílevy kapitálu. Akýkoľvek prílev kapitálu v takejto forme, kde sa robí indiánske teritórium, kde sa robí neo-kolonializácia, ešte ani jednu krajinu nepostavil na nohy a nezačal v nej trvalý hospodársky rast.

A urýchlenie procesu na vstup do EÚ? Keď nás budú vlastniť, tak už budeme v EÚ. A naši ľudia budú tak akurát čistiť topánky alebo tancovať s valaškami.

Časť 2. ďalej pokračuje:

HLAVNE KOMPARATÍVNE INDIKÁTORY SÚ: POMER

OBJEMU PZI K HDP, VÝŠKA PZI NA OBYVATEĽA, PZI AKO PERCENTO TVORBY HRUBÉHO FIXNÉHO KAPITÁLU".

V úspešných ekonomikách vidíme, že pomer PZI k HDP je takmer alebo úplne nulový. Výška PZI na obyvateľstvo je nulová, ako sme to videli v povojnovom Nemecku a Japonsku, a PZI ako percento tvorby hrubého fixného kapitálu v úspešných ekonomikách je nulový.

Nikto nie je taký idiot, aby si nechal zo svojej krajiny urobiť kolóniu, z ktorej sa všetko vycicia a neplatia sa dane.

V časti 3., ktorá má názov:

SEKTOROVÁ ORIENTÁCIA PODPORY PRÍLEVU PZI:

TAK, ABY VSTUPOVAL TAK DO VÝROBNÉHO SEKTORU AKO AJ DO SEKTORU SLUŽIEB A SÚČASNE ZABEZPEČOVAL VÝROBU FINÁLNYCH VÝROBKOV S VYŠŠOU MIEROU PRIDANEJ HODNOTY".

Čo je na tomto už zo začiatku nereálne? Je to slovný zvrat „by mal byť“. Keď sa povie, že „by mal byť“, tak to znamená „aj nemusí byť“. Výrok: „...BY MAL BYŤ AKTÍVNE PODPOROVANÝ A USMERŇOVANÝ neznamená, že bude aktívne podporovaný a usmerňovaný tak, aby vstupoval do výrobného sektora.

Už tu sa otvára možnosť zneužitia tohto prílevu kapitálu. Tu sa otvára možnosť pre rôznych špekulantov, aby ten kapitál išiel tam, kde nie je žiadaný, čiže do všelijakých špekulatívnych obchodných operácií.

V ďalšom texte časti 3. sa znovu opakuje slovo „mali“, „mal“ atď. Napríklad:

„PZI V SLOVENSKEJ EKONOMIKE BY MALI SMEROVAŤ VIAC DO EXPORTNÉHO SEKTORA“. No tak, mali alebo budú? Tu nie je písané, že musia.

Ďalej sa tam píše:

„PRIEMYSEL BY MAL V BUDÚCNOSTI ROZHODNÚŤ 0 TOM, DO AKEJ MIERY BUDE RÁSŤ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRODUKTIVITA PRÁCE“.

Znova „mal“. Keď si prečítate celú časť 2., všade sa vyskytujú slová „mali by smerovať“, „nemali by operovať“, a stále mali a nemali, ale nikde nie je uvedený nástroj.

Darmo sa v pokračovaní píše: „Investície by teda nemali operovať v surovinových alebo vo výrobách polovýrobkov, ale v rozhodujúcej miere v komponent-ných, súčiastkových a samozrejme vo finálnej výrobe“.

Znova je tu dokument, ktorý nerieši nič. Alebo je to jednoducho dokument zbožného želania. Keď sa pozrieme na reálnu skutočnosť, na krajiny, kde už operovali priame zahraničné investície, všade je výsledkom oveľa viac ožobráčený a ochudobnený národ, ako bol pred vstupom priamych zahraničných investícií.

Dokument ďalej pokračuje časťou 4. s názvom:

ORIENTÁCIA PODPORY PRÍLEVU PZI Z HĽADISKA CHARAKTERU INVESTOROV VO VÝROBNEJ OBLASTI.

Časť 4. je rozdelená na dve pod časti. V pod časti 4/1 sa spomína ako nestrategický investor Jas Bardejov alebo Adidas, kde táto firma presunula svoju výrobu do ázijských krajín. Investori sa zobrali, továrne opustili a odišli.

V pod časti 4/ 2 sa definujú strategickí investori:

DRUHOU SKUPINOU INVESTOROV SÚ STRATEGICKÍ INVESTORI/. TÍTO PODNIKATELIA POVAŽUJÚ SVOJE ROZHODNUTIE 0 UMIESTNENÍ PREVÁDZKY NA SLOVENSKU ZA DLHODOBÉ".

Ako príklad sa uvádza Plastika Nitra a jej spolupráca s firmou Whirpool, že ako subdodávateľ si našla Whirpool, a ďalej sa ako strategické investície uvádza Volkswagen v Bratislave, Sachs v Trnave, Whirpool v Poprade, Siemens v Bratislave a v Michalovciach, Sony v Trnave, v elektronickom priemysle sa spomína Hoechs v Martine, Degusa v Slovenskej Ľupči, Sugar v Dunajskej Strede a Kersan v Bratislave.

Keď ale položíme na váhy, čo títo strategickí investori k nám priniesli a čo dostali, naraz zistíme, že Volkswagen dostal postavené hotové fabriky, Sachs v Trnave takisto, Wirpool v Poprade takisto, Siemens v Bratislave takisto.

Dostali nielen fabriky, ale aj kvalifikovanú pracovnú silu, ktorej platia žobrácke mzdy. Presne tak, ako vo Volkswagene, kde Slovák pracuje vedľa Nemca vykonávajúc tu istú robotu s tým rozdielom, že Slovák dostane osem-tisíckorunový plat a Nemec tritisíc mariek.

Takíto „strategickí investori“ tu pravdaže ostanú na večné časy, keď za istú prácu, za ktorú by mali zaplatiť tritisíc mariek, zaplatia len osemtisíc korún... A sú tu blízko svojich ostatných výrobní. Pre nich nie je výhodné preniesť túto výrobu niekde do Ázie a tam vyrábať svoje súčiastky. Veď preprava by ich stála viacej, aj keby tam boli ešte nižšie mzdy. Tak zaplatia Slovákovi osemtisíc korún, a tu to majú hneď pár kilometrov, a vyrábajú si výrobky za babku a náš Slovák si za osemtisíc korún zaplatí tak akurát nájomné, potraviny a čo mu ostane? Kúpi topánky svojmu decku a neostane mu nič!

Toto sa nazýva strategické investovanie? Firmy, ako Sachs v Trnave, Siemens v Bratislave alebo Sony v Trnave, sú v čom lepšie než slovenské? V ničom. Rozdiel je len v tom, že majú prístup ku kapitálu. Keby mali aj Slováci prístup ku kapitálu, nemuseli by sme predávať Slovenské automobilové závody Volkswagenu, my by sme tam vyrábali vlastné automobily. Nemuseli by sme za babku Sachsu v Trnave predávať náš priemysel.

V dokumente, ktorý vláda schválila, sú tieto firmy označované za strategických investorov.

Teda, ďakujem pekne!

My nepotrebujeme takýchto strategických investorov, my potrebujeme pre našich výrobcov dlhodobý bezúročný kapitál a títo strategickí investori sa môžu spakovať hneď zajtra!

Dokument ďalej pokračuje časťou 5. pod názvom:

ORIENTÁCIA PODPORY PRÍLEVU PZI Z HĽADISKA REGIONÁLNEHO ROZVOJA.

To je návod, ako pripravovať kolónie z jednotlivých regiónov štátu.

Časť 6. pod názvom:

ORIENTÁCIA PODPORY PRÍLEVU PZI Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA HOVORÍ/, ŽE AKÉKOĽVEK STARÉ EKOLOGICKÉ ZÁŤAŽE BUDÚ NA ÚČET VLÁDY ODSTRÁNENÉ.

Všetko im prichystáme, aby neniesli žiadne ekologické riziko.

VLÁDA ZOBERIE ZODPOVEDNOSŤ ZA FINACOVANIE NÁPRAVNÝCH OPATRENÍ.

To znamená, že keby prišiel Slovák a chcel by podnikať v takej lokalite, kde sú ekologické riziká, tak si to musí dať do poriadku. Ale keď príde zahraničný investor, slovenská vláda mu dá všetko do poriadku. Kto bude mať výhodu, je všetkým jasné. Slovák alebo za-hraničiar. Pravdaže, prídu sem a skúpia celé Slovensko.

Časť 7. pod názvom:

NÁSTROJE A OPATRENIA NA STIMULÁCIU A USMERŇOVANIE PRÍLEVU PZI DO SR

odhaduje čo nás vlastne čaká. Tu sa vymenováva, čo všetko dostanú zahraniční investori od nás:

DAŇOVÉ ÚĽAVY, DAŇOVÉ PRÁZDNINY, BEZCOLNÝ DOVOZ, ŠTÁTNE GRANTY NA VÝSKUM A VÝVOJ, POMOC PRI BUDOVANÍ INFRAŠTRUKTÚRY A PODOBNE, A NEFINANČNÉ VÝHODY: REKVALIFIKÁCIU PRACOVNÍKOV NA NÁKLADY HOSTITEĽSKEJ KRAJINY, AGENTÚRY NA PODPORU ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ ATĎ.

Časť 7/1 - oblasť legislatívy - sa zaoberá legislatívnymi úpravami, aby sa zvýhodnili zahraniční investori.

Časť 7/2 pod názvom: Oblasť finančná, sa zaoberá príslušnými ustanoveniami. Uvádza

sa tu, že počas obdobia čerpania daňového úveru platí základné imanie zodpovedajúce v prepočte najmenej 5 miliónov eur peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí. Čo toto znamená? Že ak tento takzvaný investor prinesie vecné, výrobné zariadenia v prepočte najmenej 5 miliónov eur, tak dostane daňove prázdniny.

Čo to vlastne robíme? My vlastne dávame zahraničným investorom daňové úľavy za to, že tu budú umiestňovať svoje stroje, svoju produkciu!

Čím ďalej vnikáme do tohto dokumentu, ktorý schválila vláda, tým odhaľujeme viac a

viac nehoráznosti.

Napríklad, v odseku 7/2 sa píše:

„NULOVÁ SADZBA DOVOZNÉHO CLA NA STROJE A ZARIADENIA, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU VYBRANÉHO ZOZNAMU OECD“.

To znamená, že z krajín OECD k nám budú bez cla dovážať všetko možné, svoju produkciu a konkurovať našim výrobcom. Náš výrobca, ktorý bude ten istý výrobok vyrábať, ale je zaťažený 25-percentným úrokom, nebude môcť konkurovať výrobcovi z krajín OECD, čiže zo západných krajín, ktorý si môže zadovážiť prevádzkový kapitál na 3,5-percentný úrok. To znamená likvidáciu našich výrobcov.

Ďalej sa píše:

“OSLOBODENIE OD DANE Z PRIDANEJ HODNOTY NA DOVEZENÉ STROJE A ZARIADENIA, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU VYBRANÉHO ZOZNAMU OECD“.

Ani dane z pridanej hodnoty nebudú platiť, ani dovozné clo, ani normálnu daň. Potom budú oslobodení od dane z prevodu nehnuteľnosti. Potom bude nasledovať poskytovanie investičného pripraveného územia za symbolickú cenu, potom poskytovanie príspevku na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí, udržanie existujúcich pracovných miest a rekvalifikáciu v rámci podpory vstupu PZI do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti.

Ďalej sa týmto lumpom bude dávať zníženie alebo odpustenie povinnosti platiť príspevok za poistenie v nezamestnanosti, potom perspektívne znižovanie najneskôr od roku 2001 bežnej sadzby dane z príjmu, ďalej sa prijmú opatrenia na zlepšenie fungovania finančného kapitálového trhu ako významných sprostredkovateľov likvidity pre podnikovú sféru. To znamená, že vypustia na tento zbedačený národ ešte viac úžerníkov.

A toto všetko si môžete prečítať v odseku označenom ako 7/2.

Teraz je už jasné, prečo nebol uverejnený autor tohto dokumentu. Veď toto každému človeku musí byť jasné, že tu sa nejedná o stratégiu podpory vstupu zahraničných investícií, ale tu sa jedná o stratégiu podpory cudzincov na vstup a ovládnutie hospodárstva Slovenskej republiky.

Tento dokument bol publikovaný v Národnej obrode dňa 17.marca 1999 a taktiež 12. marca 1999 v Hospodárskych novinách. Vy, ktorí máte záujem na vlastné oči sa presvedčiť, prosím Vás, prečítajte si to.


V Bratislave: 5.5.1999 • Rudolf Vaský

Komentáre na Facebook-u

Komentáre na Facebook-u

• Bratislava