Neo-liberalizmus. Prvá časť: Liberalizmus.

Od samého počiatku,čiže od 300 rokov pred našim letopočtom,keď Aristoteles ako prvý sa začal zaoberať ekonomikou ako súčasťou morálky a etiky,až do času Adama Smitha , čiže počas doby vyše 2000 rokov – ekonomika bola vždy a - iba súčasťou etiky a morálky.


Neprešlo jazykovou úpravou:pozn. 40 rokov som Slovenčinu písmom nepraktizoval, a začal som len minulí rok ! Preto na opravu pravopisu používam "spell check" a opravujem všetko čo my to ukáže! Tiež prosím o zhovievavosť voči mojej otrasnej a hroznej gramatike ! Po 40+ rokoch v USA som Slovenský hovoriť nezabudol ale rozmýšľať už Slovenský neviem. Tak keď niečo aj Slovenský píšem a hovorím, je to myslené v Americkej angličtine. Dúfam že časom a praxou sa zas naučím rozmýšľať v Slovenčine.


Tu je maľba od Alfreda Fredericksa : Kúpa Manhattanu.(1910)

Alfred Fredericks

Neo-liberalizmus. Prvá časť: Liberalizmus.

Čo je neo-liberalizmus? Neo je z Gréckeho „neos“,čo znamená „nové“. Teda neo-liberalizmus znamená „noví druh liberalizmu“,tak aby sme to mohli pochopiť,najprv si musíme zistiť čo bol „starý“,alebo pôvodný „druh“ liberalizmu? Tu si to vysvetlíme a pekne po lopate,preto začneme od Adama,teda od Adama Smitha.

Adam Smith.

Adam Smith

Pôvodná „stará“ liberálna ekonomika sa stala „slávna“,keď Škótsky „ekonóm“ ( ako je dnes označovaný),vydal v roku 1776 knihu z názvom: TheWealth of Nation,- Bohatstvo Národov. Táto kniha ho preslávila ako „objaviteľa“ neviditeľnej ruky trhu“.

Dnes už ale nikto nevie,že Adam Smith nebol žiadny čo by sme dnes nazývali "ekonóm“ , ale obyčajný profesor logiky a morálnej filozofie.

Napríklad nikto už dnes nevie že prví krát keď Adam Smith spomenul jeho slávnu “neviditeľnú ruku”,že to bolo v jeho knihe “Teória morálnych sentimentov” ( The Theory of Moral Sentiments), vydanú v roku 1759 .

Ty ,ktorý to nevedia sa určite čudujú, ba sú až rozhorčený, že čo taký ne-ekonóm, taký neodborník, taký laik,taký “vyšší “ filozof” ako je profesor logiky a morálky, - čo sa on - do paroma,- čo sa ma on čo miešať do ekonomiky? - azapád a kristušák!

Tu ale nie je sa nad čim čudovať! Totiž od samého počiatku,čiže od 300 rokov pred našim letopočtom,keď Aristoteles ako prvý sa začal zaoberať ekonomikou ako súčasťou morálky a etiky,až do času Adama Smitha , čiže počas doby vyše 2000 rokov – ekonomika bola vždy a - iba súčasťou etiky a morálky.

Oikonomia a chrematike.

Z Gréckeho „oiko“(s) – dom a „nomia“ - manažment,riadenie,- máme dnes slovo : ekonómia.

A z Gréckeho“khrématizein“ - zarábať peniaze,“khréma“- peniaze,vzniklo: chrematike ,( chrematistika,chrematistike,chrematistics).

Aristoteles

Teda pre Aristotela ekonómia je umenie dobrého hospodárenia v domácnosti a v štáte, teda v komunite domácnosti,tak aby sa všetkým darilo. A chrematistika je zarábanie peňazí, ale nie za účelom dobrého hospodárenia v domácnosti alebo v štáte,ale len za účelom nadobudnutia neobmedzeného bohatstva.

Ekonómia uznáva limit na zarábanie peňazí,chrematistika neuznáva limit na zarábanie peňazí. Ekonómia berie ohľad na blahobyt všetkých v domácnosti,tak ako aj v štáte,teda v komunite domácnosti. Na rozdiel, chrematistika berie ohľad na nikoho blahobyt,je to bezočivá chamtivosť,nenažranstvo a sebectvo.

To že dnes Aristotelov pojem„chrematistika“ nikto nepočuje,neznamená že chrematistika zanikla,naopak,to znamená že Aristotelovská ekonomika zanikla a chrematistika zo všetkou svojou bezočivou chamtivosťou, beštiálnym nenažranstvom a primitívnym sebectvom sa prestrojila za EKONOMIKU.

V tom momente keď ľudia zas začnú používať výraz „chrematistika“,to bude jasné znamenie že prichádza k oddeľovaniu EKONOMIKY OD CHREMATISTIKY!

Priemyselná veľkovýroba neexistovala.

Počas života Adama Smitha neexistovala priemyselná veľkovýroba. Cela výroba a produkcia bola robená tisíckami malých remeselníkov . Smith vypozoroval že chrematistika,teda sebeckosť ,chamtivosť a nenásytnosť sa konkurenciou na voľnom trhu medzi týmito tisíckami remeselníkov vynuluje – čiže umravní sa “neviditeľnou rukou trhu”a vlastne motivuje výrobcov ku zvyšovaniu kvality,efektívnosti a produktivity,a zvyšovanie produktivity vedie k znižovaniu cien.

On sám jasne argumentuje proti vytváraniu monopolných kartelov ,ktoré potom znemožnia fungovanie tejto umravňujúcej“neviditeľnej ruky trhu”!

On argumentoval za odstránenie akých koľvek ekonomických obmedzení pre tieto tisícky výrobcov a producentov a poukazoval že práve keď vláda nezasahuje do ekonomickej aktivity a naopak keď odstráni rôzne reštrikcie,tarify a bariéry že tým sa ekonomika najlepšie rozvinie a spôsobí to že sa všetkým bude dariť.

Tak že táto "sloboda“ čiže po anglicky „liberty“ v ekonomike potom dala vznik pojmu: LIBERALIZMUS. Tento liberalizmus povzbudzoval tisícky individuálnych výrobcov a producentov do slobodného podnikania a slobodnej konkurenčnej súťaže.

Tak že toto bol ten „pôvodný“ liberalizmus. Tento liberalizmus Adama Smitha jasne uznával rozdiel medzi ekonomikou a chrematistikou! Cieľ tohto liberalizmu bolo aby sa všetkým ekonomicky darilo a nie len horným desiatim tisícom !

Ekonómia súčasť etiky a morálky!

Po celých vyše 2000 rokov také niečo ako ísť študovať ekonomiku a stať sa “ nejaký titulovaný ekonómom” bolo jednoducho nemožne a byt profesorom ekonomiky bolo niečo neslýchane !

Tých ktorých zaujímala ekonomika sa museli prihlásiť na štúdium morálky a etiky ,a potom iba v rámci súvislosti štúdia morálky a etiky sa dostať k štúdiu ekonomiky.

Po dobu vyše 2000 rokov oddeľovať ekonomiku od morálky a etiky bolo považované za niečo absolútne proti prírode a preto nemysliteľné !

Zdegenerovanie ekonomiky do chrematistiky.

Potom keď prišla priemyselná revolúcia 19.- stého storočia a z remeselníkov sa zrazu stali robotnici vo fabrikách, tak bolo jasne že to bol koniec pôsobenie Smithovej umravňujúcej “neviditeľnej ruky trhu”.

Teraz už 3 – 4 fabriky boli schopné vyprodukovať čo predtým mohlo len niekoľko tisíc remeselníkov.

Lenže medzi týmito 3 – 4 fabrikantmi už nefungovala Smithova “neviditeľná ruka trhu” tak ako pri tisícoch malých producentov ! Tato hŕstka fabrikantov už nepremietla zvýšenie príjmov zo zvýšenej produktivity do zníženia cien alebo zvýšenia platov tisícom robotníkov ( bývalých remeselníkov) ,ale jednoducho si tieto prijmi chamtivo, bezohľadne a sebecky dávali do svojich vačkov a použili ich na existenciu v excese, v luxuse a prepychu – odvolávajúc sa na to že ich bezočivá obludná až Satanský bezohľadná chrematistika,sebeckosť a chamtivosť je vlastne prospešná pre celú spoločnosť – teda tak ako to aj Adam Smith hovoril v jeho knihe.

Koniec liberalizmu Adama Smitha.

Voľný konkurenčný trh Adama Smitha ,pozostával výlučne z tisícov individuálnych predajcov a tisícov individuálnych kupcov – každý z nich veľmi malí na to aby ovplyvnili cenu tovarov! Adam Smith ani vo sne nepočítal s gigantickými podnikmi s monopolistickou silou na trhu.

Napriek tomu si liberalizmus prisvojil Smithov voľný trh ako zaklínadlo demokracie a následné katastrofické následky pre ľudstvo.

Nie, títo liberáli nikdy neprišli rabovať, zotročovať, zatvárať do koncentračných táborov (nezabudnime že koncentračné tábory boli vynález Angličanov), mučiť, vraždiť, vypaľovať pustošiť,zabíjať, - nie,vždy to bola najprv požiadavka "voľného obchodovania“, a aby im domorodci rozumeli vždy sa táto požiadavka predkladala pod namierenými delami Anglickej kráľovskej flotily.

Flotila

Oni vedeli ako isť na domorodcov – presne podľa vzoru Petra Minuita, ktorý kúpil Manhattan za rôzne čačky v hodnote 24 dolárov od miestnych Indiánov. Podľa tohto vzoru sa starý Anglický liberalizmus vrhol na celú planétu : Čína, India, Austrália, Ázia,Afrika,atď. Nebolo kontinentu na ktorý by nesiahli.

Stačilo domorodcom ukázať gorálky, zrkadielka,whisky,ópium, staré flinty, niečo čo sa ligotalo, niečo čo štrngotalo, niečo čo robilo búm bum,niečo čo ohúrilo a pomiatlo rozum, proste čokoľvek čo odviedlo pozornosť od podstaty vecí!

Keď sa potom po čase akokoľvek ohúrený a ohlúpený domorodci spamätali a zistili,že tie hodnoty, ktoré v tomto obchode dostávajú od Anglicka nie sú úmerné hodnotám, ktoré od nich berú – už bolo neskoro – vtedy len začala tiecť krv, napĺňali sa koncentráky, masakrovalo sa obyvateľstvo, vypaľovali sa mestá a dediny, huckalo sa do bratovražedných vojen – to všetko ale už bolo v poriadku, lebo sa bránili HODNOTY "DEMOKRACIE“ : trhové hospodárstvo, slobodný obchod,slobodná konkurencia, sloboda taká, sloboda onaká a sloboda hentaká!

Koniec druhej svetovej vojny môže byť považovaný za začiatok konca tohto "starého liberalizmu“, keď Britské koloniálne impérium začalo svoj zánik.


Autor: Rudolf Vaský, 29.8.2011

Komentáre na Facebook-u

Komentáre na Facebook-u

• Bratislava