Čínsky múr

Ako bola financovaná najväčšia stavba na svete

Čínsky múr je úžasná stavba dlhá 2400 km. Jej šírka je od 4 do 12 metrov a výška dosahuje od 6 až do 15 metrov. Začiatok tejto gigantickej stavby presne určiť nevieme, pretože jednotlivé časti tohto múru boli budované jednotlivými čínskymi štátmi v rôznych časových obdobiach. Zato máme presný záznam z histórie, že Ših Huang-ti z dynastie Čin (vládol v rokoch 221-206 pr. Kr., tyran, pokúsil sa zrušiť konfucianizmus), prvý zjednotiteľ čínskeho impéria, vybudoval pôvodný čínsky múr pospájaním a obnovením jednotlivých už skôr vybudovaných múrov. Počas dynastie Han, ktorá obnovila konfucianizmus (vládla od r. 202 pr. Kr. do 220 po Kr.), bol tento múr predĺžený až do Yu-men v provincii Kansu. Čo nás ale na tomto múre najviac zaujíma, nie je jeho dĺžka, šírka či výška, ale to, ako bola takáto obrovská stavba financovaná, keďže bola stavaná normálne platenými občanmi, v ekonomike s relatívne veľmi nízkymi daňami (bez napádania, drancovania a vykorisťovania iných národov) a ešte k tomu v ekonomike založenej na Konfuciových princípoch, ktoré celkom zakazovali účtovanie úrokov za pôžičky. Navyše bez existencie Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a medzinárodných investorov. Konfucius žil asi v rokoch 551- 479 pr. Kr. Jeho život je opradený legendami, ale je známe, že sa narodil vo feudálnom štáte Lu a že bol verejný administrátor. Na zavedenie mieru, spravodlivosti a všeobecného poriadku hlásal systém určitých princípov štátnictva a morálky. Jeho učenie sa stalo základom morálneho systému - konfucianizmu. Tak ako grécky Sokrates, ani on sám nič nenapísal, ale jeho učenie bolo napísané jeho žiakmi. Hlavnými písomnými zdrojmi Konfuciovho učenia sú Analekt a spisy Meng-c'ove. Základným princípom jeho systému je zachovanie jen-u medzi ľuďmi udržiavaním správnych vzťahov, čo znamená správať sa k svojim podriadeným tak, ako by si chcel, aby sa tvoji nadriadení správali k tebe. (Európske jazyky nemajú presný výraz, ktorým by sa dalo preložiť čínske jen. Zhruba to znamená niečo medzi sympatiou a súcitom.) Ďalšími princípmi sú posvätnosť rodiny a úcta k predkom. V organizácii vládnutia sa zdôrazňovala stredná cesta a vyhýbanie sa extrémom.

Konfucianizmus úroky odsudzuje

Účtovanie úrokov za počižiavanie Konfucianizmus odsudzuje ako jeden z nahorjších prejavov zla a úpadku - ako narušeni a rozbitie JEN-u.Znalosť Konfuciovho učenia bola základnou požiadavkou pre nastúpenie do čínskej imperiálnej administratívy. Len tí, čo ukázali najväčšie vedomosti Konfuciovho učenia, boli prijatí. Tak celú imperiálnu administratívu obsadili filozoficky založení ľudia. Keď im potom cisár z dynastie Han dal vyriešiť problém financovania gigantickej stavby čínskeho múru, predĺženie múru až do Yu-menu, ako aj série zavlažovacích kanálov, diaľnic a ciest, bolo prirodzené, že mu neporadili, aby napadol a vydrancoval iné národy, alebo aby uvalil veľké dane na celý čínsky národ, alebo aby zaviedol úrokový finančný systém na vyžmýkanie úrokov z celej čínskej populácie. Čínski imperiálni administrátori (na rozdiel od dnešných byrokratov) boli od malička zvyknutí na hlboké filozofické rozjímanie. Urobili objav, že ľudia, ktorí zachovávajú jen, netúžia po zlate a striebre preto, že chcú mať doma hromady drahých kovov, ale preto, že prostredníctvom týchto kovov môžu výsledky svojej práce premiestňovať a zamieňať za hocičo iné, čo vyprodukoval zase niekto iný. Vypozorovali, že aj ľudia, ktorí vôbec nevedeli ako nákladne a ťažko sa doluje a spracováva zlato alebo striebro, prijímali ho za výsledok svojej práce, lebo mali neochvejnú vieru, že za to isté zlato alebo striebro, ktoré oni dostali, by im hocikto iný dal zase to isté. Takto narazili na úžasný objav: podstata hodnoty je viera! Akýkoľvek predmet na tomto svete nadobudne hodnotu, ak človek nadobudne vieru v jeho hodnotu! Keďže ročné náklady na stavbu múru, kanálov a ciest mnohonásobne prevyšovali ročné príjmy z daní, poradili cisárovi, aby za nákupy materiálu a provízií pre robotníkov platil potvrdenkami, na ktorých boli presne vyznačené hodnoty s tým, že tak, ako prijímajúci ich bude ctiť a mať vieru v ich hodnotu, tak aj on, cisár, ich bude ctiť a mať vieru v ich hodnotu, keď zas jemu poddaní budú s týmito potvrdenkami platiť dane. Prv boli tieto potvrdenky na hlinených tabuľkách, neskôr na papieri. Takto vzniklo prvé dokladovo založené obeživo, ktoré populácia začala používať na platby medzi sebou! Cisár mohol stavať svoje gigantické stavby nepretržite bez toho, aby čakal na výročné platby daní v naturáliách, alebo aby ich zvyšoval. Jeho administrátori týmito dokladmi nakupovali všetko potrebné na stavbu múru, kanálov a ciest po celej Číne a potom, keď prišlo na platenie daní, tieto tabuľky či papierové ceduľky sa zase vracali nazad do imperiálnej pokladne. Ako to, že tento finančný systém sa udržal po stáročia bez toho, aby došlo ku katastrofálnemu kolapsu hodnoty obeživa, aký sa udial pred očami celého sveta napríklad minulý rok v Mexiku? Odpoveď je monumentálne jednoduchá: tie hlinené tabuľky a neskôr papierové ceduľky, cisár a jeho administrátori dávali do obehu len a len na základe vyprodukovania niečoho ozajstného a hodnotného. Inými slovami: to obeživo sa dostávalo do čínskej ekonomiky len na základe krytia dlhu, ktorý vznikol ako následok vyprodukovania niečoho ozajstne hodnotného - a nikdy na krytie dlhu, ktorý vznikol nabiehaním úrokov! V tom spočíva aj “tajomstvo” kolapsu mexického pesa: Mexičania dávali do obehu mnohomiliardové sumy na krytie dlhu, ktorý vznikal nie ako následok produkcie ozajstných a hodnotných vecí, ale ako následok nabiehania úrokov!

HODNOTA PAPIEROVÝCH PEŇAZÍ SA VYTVÁRA, KEĎ SÚ DÁVANÉ DO OBEHU NA KRYTIE DLHU, KTORÝ SA VYTVORIL VYPRODUKOVANÍM NIEČOHO OZAJSTNÉHO A HODNOTNÉHO A POTVRDZUJE SA, KEĎ SA TIETO PENIAZE K DLŽNÍKOVI VRACAJÚ A ON SPLÁCA SVOJ DLH VYPRODUKOVANÍM ĎALŠÍCH OZAJSTNÝCH HODNÔT. PAPIEROVÉ PENIAZE, KTORÉ SA DÁVAJÚ DO OBEHU NA KRYTIE DLHU ÚROKOV, ALEBO KEĎ PENIAZE NA PLATENIE DLHU SA ZÍSKAVAJÚ Z NABIEHANIA ÚROKOV, SA ZÁKONITE ZNEHODNOTIA A SPÔSOBIA EKONOMICKÝ KOLAPS!

Úroky sú ozajstný satanský vynález

Nabiehaním úrokov sa nevytvára nič. Zákernosť tohto vynálezu spočíva v tom, že keď peniaze vytvorené nabiehaním úrokov sú vzaté do obchodu, sú tak isto vymeniteľné za ozajstné a hodnotné veci ako tie získané produktívnou a čestnou prácou. Jedinou obranou proti tomuto čertovskému vynálezu je štátna banková administratíva založená na bezúrokovom (resp. maloúrokovom) financovaní! Po stáročia trvajúca prosperita, finančná stabilita a mierová existencia mandarínskej ríše je len jeden z množstva historických dôkazov, že privátne či sprivatizované úrokové finančníctvo je úplne nepotrebné, nadbytočné pre blahobyt, mier a spokojný život v krajine. Naopak, všade, kde dnes vidíme ekonomickú devastáciu, konflikty, utrpenie, násilie, zúfalstvo, hlad, biedu, vojny a zabíjanie, tam v pozadí bezpečne odhalíme úrokové finančníctvo! Pozrime sa na závod ZŤS Krupina, aby sme si ukázali na príklade, aká zákerná sabotáž slovenskej ekonomiky sa tu odohráva. Šikovné vedenie tam vyvinulo program výroby univerzálnych nakladačov. Najznámejší a najpredávanejší je nakladač Locust 750. Diaľkové ovládanie, ktoré k nemu vyvinuli, bolo na medzinárodnej výstave v Trenčíne označené ako “exponát s najoriginálnejším riešením”. Ich výrobu však nemôžu naplno spustiť, dokonca prepúšťajú pracovníkov - napriek tomu, že o ich výrobky je veľký záujem a dopyt. Výroba stojí, lebo nemajú peniaze na nákup materiálu. Na ich krk už bankári stihli zavesiť 30-miliónový dlh z nabiehania úrokov - a teraz, keď potrebujú na 18 mesiacov sumu 50 miliónov korún na spustenie produkcie, títo bankári požadujú 20%-ný úrok. Na dobu 18 mesiacov to činí rovných 15 miliónov. A za čo? Veď režijné a administratívne náklady na prípravu a vykonanie takej pôžičky nemôžu byť viac ako niekoľko tisíc korún!

Potrebujeme na fungovanie ekonomiky vrstvu ľudí, ktoré žmýkajú z národa ročne mnohomiliardové sumy za nič - za úroky, len na to, aby sa potom premávali v BMW-čkach a mercedesoch, kancelárie si obkladali importovaným mramorom, zriaďovali si ich luxusným nábytkom, sami sebe dávali každý mesiac 50-tisícové platy a stotisícové odmeny, aby prejedli, prepili a prehýrili výsledky životnej práce státisícov poctivých ľudí? Musíme sa prizerať na ich bezočivosť, keď v televízii v priamom prenose z niektorej estrádnej haly producírujú na pódiu rôzne tragicky postihnuté deti, ako nejaké cirkusové čudá, aby im potom s veľkými fanfárami a hlukom z “hĺbky ich dobrého a súcitného srdca”, so slzami v očiach hádzali almužnu či milodary? Prečo to robia? Prečo nie sú za to, aby bolo o takýchto nešťastníkov postarané zákonom? Prečo sú tak vehementne za súkromnú dobročinnosť, ktorá závisí nie od zákona, ale len od ich osobnej vôle, milosti, ľútosti, záľub, vízií, nápadov, zlepšovákov a vrtochov? Najprv odsávaním multimiliardových úrokov z peňažného obehu doženú celú krajinu do núdze - a potom zakladajú dobročinné nadácie?! Prečo? Aby čestný človek, ktorý by inak mohol slobodne a hrdo žiť z výsledkov svojej vlastnej práce, sa musel pred nimi nakoniec z núdze ponížiť a so sklonenou hlavou prosiť o to, čo mu predtým vzali! Oni potrebujú, aby rôzni nešťastníci prosili o pomoc a zmilovanie ich osobne, tak ako sa prosí Pána Boha. A keď sa potom niekedy zmilujú a prosenú pomoc udelia (obyčajne na verejnosti a so slzami v očiach), vyžívajú sa v tom, ako im títo nešťastníci a zúfalci ďakujú a blahorečia tak, ako sa ďakuje a blahorečí Bohu, keď vyslyší úpenlivú modlitbu trpiacej a zúfalej duše. To sú tie pre nich tak vzácne - ale zato lucifersky svätokrádežné momenty, po ktorých tak túžia: rozhodovať o bytí a nebytí druhých a cítiť sa ako ozajstný Boh!

To však už nie je len urážka človeka či národa - to je už urážka samotného Boha.

Rudolf Vaský

Pôvodne pre: Magazín SOPHIA

Komentáre na Facebook-u

Komentáre na Facebook-u

• Bratislava